Sviečka - horiaci zázrak

Existuje niečo lepšie, ako je teplé svetlo sviečky pri studených, zimných večeroch? Kedy inokedy, ako v časoch zimných a predovšetkým vianočných, by sme mali túto horiacu a nádherne voňavú krásu ospevovať.

História

Dlhú dobu boli sviečky používané najmä ako zdroj svetla - až do zavedenia elektrickej energie. Napriek tomu sa tešia aj v dnešnej dobe, keď už si každá domácnosť pomáha ku svetlu iným spôsobom, stále väčšej obľube.

Na začiatku bol oheň, s ktorým rástla i túžba po svetle. Človek sa chcel taktiež v noci pohybovať, poznávať a orientovať sa. V starom Grécku, zhruba v 6. st. p. n. l., si ľudia plnili túžbu po svetle namáčaním dreva v nádobách s olejom a tukom.

Rimania dávali prednosť loju, starí Egypťania naopak ricínovému oleju. Historici sa domnievajú, že práve v tejto dobe sa zrodili prvé náznaky dnešných sviečok. Tento krát sa totiž knôty vyrábané väčšinou z papyrusu alebo trstiny namáčali do loja a tvarovali do valcov. Tieto horiace pochodne slúžili ako svietiace prostriedky.

Zhruba od polovice 2. storočia nášho letopočtu sa tieto lúče pomaly menili do podoby voskových sviečok a slúžili ako svietidlá už i v uzavretých priestoroch.

Okolo konca 4. stor. boli vyrábané sviečky v podobe valcov s knôtom v strede, ich podobu poznáme dodnes. V stredoveku bola technológia vylepšená včelím voskom.

Najväčšiu obľubu dosiahli sviečky na začiatku 19. storočia vtedy bol objavení parafín a stearín, čo zásadne ovplyvnilo kvalitu knôtu.

Po zavedení elektrického osvetlenia stratila sviečka svoju dôležitosť ako zdroj osvetlenia, ale pre jej teplé svetlo, rôznorodé farby, formy a vône hrá v živote človeka stále dôležitú úlohu. Všade tam, kde vládne chaos a stres, prináša pokoj a uvoľnenie.